Náš príbeh
Dobrý deň. Volám sa Lukáško Novák, som maličký a nerozprávam. Preto Vám stručne napíšu môj príbeh moji rodičia. Na svet Lukáško prišiel 21. 3. 2011. Bol to prvý jarný deň, keď sme išli na pravidelnú kontrolu ku gynekológovi 2 týždne pred pôrodom. Celé tehotenstvo prebiehalo bez komplikácii a na ceste v aute mame prišlo zle.
Nikto netušil, čo sa bude diať. Tak sme utekali rovno do nemocnice a hneď bola vzatá na pôrodnú sálu. Odlepila sa jej placenta, pričom Lukáška v brušku zaliala plodová voda a udusila ho. Pri rýchlom zasahu pôrodnych lekárov sa Lukáško narodil, ale už nedýchal.
Doktori okamžite začali s resuscitáciou a podarilo sa im
Lukyho vrátiť späť k životu. Stav bol ale kritický, preto bol okamžite
prevezený do nemocnice v Prešove a matka zostávala v Bardejove, lebo sa
nedarilo zastaviť krvácanie. Nevedeli sme vôbec, čo sa deje, ako to bude a
prečo je to tak. Same otázky, ale bez odpovede.
Lukáško bol v inkubátore, napojený na kopec hadičiek a pod. Každým dňom ho postupne odpájali od prístrojov až začal dýchať sám, tak ho úplne odpojili. Asi po troch týždnoch bol prevezený späť do Bardejovskej nemocnice a 19.4.2011 boli prepustení domov. Keď sme sa dozvedeli od lekárov krutú správu, život sa na úpnle otočil, prišli slzy, plač, bezmocnosť a kopec otázok.
Diagnózu stanovili DMO a 95 percent
postihnutia. O 2 mesiace po kontrole u neurológa sme si vypočuli druhu
katastrofickú správu a to, že Luky ma epilepsiu zn. WESTUV SYNDROM. Táto
správa nas dostala úplne do kolien. Nevzdávali sme sa aj keď nám bolo
povedané, že len bude pomalší a pod. Pravidelne
navštevujeme všelijakých odborníkov a boli sme aj v Ostrave tam prišla
už tretia rana v rámci spravy, že Lukáško má silné narušený nervový
systém a máme počítať s tým, že už nebude chodiť. A to bol šok, kedy sme nevedeli ani svoje meno.
Absolvovali sme kopec vyšetrení, cvičení, rehabilitácie, cvičenie bobat. Dodnes navštevujeme svetielko v Prešove a budeme v tom pokračovať, nevzdáme to nikdy, pretože Lukáško aj keď je chorý, dodáva nám obrovskú silu a teší nás každý jeho pokrok pohybu. Asi 7 krát bol v nemocnici na zápal priedušiek a zápal pľúc, lebo s jeho imunitou, hneď naňho lezie ochorenie. Máme to hlavne finančne veľmi tažké, sú to obrovské náklady, ale aj napriek tomu, máme ešte veľa plánov, ktoré chceme s Lukáškom absolvovať. Doteraz sme si pomáhali sami a rodina. Sme presvedčení a veríme, že kazdé rehabilitácie a cvičenia, posúvajú Lukyho v pred. Lukáško bude mat 5 rokov, je ležiaci, nesedí, nepretáča sa, ale je to statočný bojovník. Chceli by sme absolvovať terapiu s delfínom, tá stojí cca 8000 eur. Pre nás je to nereálne, preto aj touto cestou hľadáme dobrých ľudi a nadácie, ktoré nám chcú pomocť. Za Lukáška Vám zo srdca ĎAKUJEME!